Knižná prestrelka #2

Knihy again...čo môže byť pre dušu viac obohacujúce ako dobrá kniha, ktorá akurát tak padne vhod ?


V posledne dobe sa toho dialo a udialo veľa, veľmi veľa...nemala som čas sa na knihu ani len pozrieť a nie to ešte čítať! Poviem vám začalo mi to poriadne liezť na mozog...to je ako keď človek drží diétu...chvíľu vám vaše sebazaprenie vydrží, máte plno energie a ste motivovaní...ale po pár dňoch (u niekoho možno hodinách alebo týždňoch) príde ten nepríjemný pocit, ako keď vám chýba cukor, ste síce vyčerpaní ale chodíte bezcieľne hore dole a neviete čo skôr....ale keď si dáte niečo sladké (knihu) upokojíte sa a zrazu je všetko fajn...to sú príznaky závislosti...
Teda bolo mi nanič....ale už je dobré obdobie lebo je leto a mám na čítanie čas...a enormne veľa chuti.

Tak, prvým kandidátom je severský krásavec menom...DOPPLER od Erlenda Loa.
V poslednej dobe som prišla na chuť škandinávskym autorom...tento počin konkrétne pochádza z Nórska...
Kniha má 176 strán a príjemne vyzerajúci paperback.
Priznám sa, že som knihu začala čítať dva krát...nuž prvý krát ma prešla chuť...začiatok ma akosi nezaujal ale potom som sa prehrýzla...aj keď vôbec nebol zlý...
Čím ďalej som čítala tým sa mi kniha viac páčila...dokonca som začala zdieľať rovnaký názor ako Doppler (hlavný hrdina)...teda jeho názor na ľudí...
Doppler je chlap ktorý má všetko čo by každý iný chcel...rodinu, zázemie, dobrú prácu...jediná vec ktorá mu chýba je otec, ktorý mu pred časom zomrel...nikdy ho poriadne nespoznal a to ho trápi najviac...
Po nehode na bicykli si ale uvedomí, že nie je všetko tak ako by chcel, alebo ako by malo byť...
Odíde so stanom do lesa a tam zostane...spoločnosť mu nerobí žiadny človek...lebo tých nemá rád...ale los, teda mláďa losa.
Kniha zachytáva niekoľko mesiacov jeho života.
Prihodí sa mu všetko možné...ale ďalej to nechám na vás.
Kniha je perfektná, ten severský humor si každý zamiluje,je veľmi špecifický a nie celkom bežný, ako je vlastne aj celá kniha a hlavne tá zvláštna situácia, a vzťah ktorý vznikne medzi losom a chlapom v stredných rokoch, ktorý chce zmeniť svet.
Ak sa neviete rozhodnúť čo si pribaliť do kufra na dovolenku...berte Dopplera...

Klasika od klasika...
No kto už v tej našej malej krajine nepozná meno Július Satinský ? Názov LISTY OĽGE prezrádza o čo asi v tejto knihe pôjde...a tak vám bude jasné čo na tých 320 stranách nájdete...
Julko aj Oľga sú dvadsiatnici, každý robí niečo iné a veľa času trávia kvôli okolnostiam od seba.
V knihe nájdete ich korešpondenciu z rokov 1962 až 1965.
Keďže spolu nemôžu byť rozprávajú sa v listoch a telegramoch, píšu si každodenné postrehy, zážitky, proste všetko podstatné o čom by ste sa rozprávali so svojím partnerom/kou...
Priznám sa, že som knihu ešte nedočítala do konca....totižto podľa mňa to nie je kniha ktorú by mal človek prečítať na jeden šup...

Nejde o to, že by sa mi nepáčila... 

V podstate nejde o klasický príbeh, takže ak sa ku knihe nedostanete hoc aj mesiac, niť vám neujde.

    Dá sa pekne rozložiť na dlhšie obdobie...napr. ja ju mám rozčítanú cca dva mesiace.

    Beriem ju do ruky vždy keď mám chuť na trochu príjemnej, vtipnej a nevtieravej romantiky...

    Presne taká kniha je...príjemná, vtipná a nevtieravá.

    Aj keď som pri jej kúpe očakávala, že ju zhltnem za pár dní, kúpila by som ju znova a znova...

    

    Dúfam, že niekoho tieto knihy inšpirujú a, že som niekomu poradila...

   Lúčim sa a dúfam, že nie na dlho...

   Dovidenia !

    

    

Žijem, ale...

Ach....veď ja ani nemám čas na normálny život...nebudem nič rozoberať do detailov, ale vedzte, že mi je veľmi ľúto, že to tu zanedbávam aj keď som si predsavzala, že to bude inak...

V podstate ani neviem čo by som mala napísať, nemám sa ani o čo podeliť.
Chcem jar !! Nie chcem, ale zúfale ju potrebujem. Chcem slnko a možnosť nosiť hnedé topánky každý deň s inými bodkovanými ponožkami... a mať šaty a lásku nielen v srdci ale aj vedľa seba...

Snáď bude všetko lepšie...ja verím, že s prvým jarným dňom príde úplná šialená zmena...budeme sa čudovať!!!

A tak len prežívam zo dňa na deň, z hodiny na hodinu a z minúty na minútu...
Človek ale predsa nemôže takto fungovať...aspoň nie donekonečna...

Uvidíme čo prinesie chvíľka času alebo rovno celé more...

Keď nič zmysluplné tak aspoň pár fotiek z mobilu a instagramu...aha a hej, už aj ja mám instagram...petra_ko

 miláčik :)

moja maličkosť

už je doppler doma

a zasa ja...

Relax...take it easy...

Nuž niekedy to tak býva, že človek mieni a zároveň a mení...to je tak keď sa vám nechce ani pohybovať sa a nieto zo seba ešte niečo vydať ! Ale na svoju obranu (hlavne pred sebou) mám toho naozaj veľa...donekonečna a ešte ďalej :D

Aj napriek tomu, že som povedala (napísala), že sľuby sa nesmú porušiť, tak som sa teda nepochlapila ...:/
Ale! Nie som až taká lenivá a to, že to tu trochu zanedbávam nie je to celkom tak ! Rozmýšľam, vymýšľam, plánujem a navrhujem...a preto onedlho bude nový look blogu...nie až tak iný ale predsa tu budú nejaké zmeny.

A rozhodla som sa, že zverejním zatiaľ nezverejnené ! Tešte sa... :D

Ha! Už by som bola zabudla...došla mi pohľadnica...precestovala nekonečných 8,658 km ! Až z Taiwanu. Keď som ju uvidela medzi poštou začala som skákať od radosti :D Ale úplne vážne...samú ma to prekvapilo. A konečne som mala chvíľku voľna cez víkend..a tak som relaxovala...:) Ved vidíte :D
Vyzerám síce trošku strašidelne :D mamka mi povedala, že ako Hanibal Lector ale nič to ! Bolo mi pod ňou tak príjemne ...je to hydratačná maska od Balei a už som ju mala dva krát a nemôžem na ňu krivého slova povedať...neodfotila som obal, lebo viete hlava deravá a nemám ju ani pekne vyrovnanú ale asi mám malú tvár alebo maska bola príliš veľká :D Nuž čo...

Onedlho som späť...dobrú noc...

Life...

Nikdy som si nemyslela, že únava môže byť únavnejšia, jeseň jesennejšia a vietor veternejší (alebo skôr Košice veternejšie :D) !

Teraz mám celkom pekné a v pohode obdobie, aj keď mi tu stále niekto chýba. Začala som v novej brigáde, kde je asi najlepší kolektív v akom som kedy pracovala, skvelá atmosféra, ľudia a pracovné prostredie. Nemôžem byť spokojnejšia :) To sa možno zmení až po výplate ale snáď sa to nestane :D

Aj keď ! predsa len niečo zlé sa mi dnes stalo ! A týmto by som sa chcela poďakovať jednej veľmi skvelej obstarožnej dôchodkyni, že svojím veľmi drzým nástupom do električky a pchaním sa najprv zhodila na zem môj malý milý modrý iPod nano zhodila na zem a potom mi na neho dokonca stúpila ! A ešte pekne rovno na dotykový display takže si to asi viete predstaviť :/  A potom samozrejme popierala všetko okrem svojej prítomnosti v tej električke a nakoniec to zvalila na mňa ! Veď prečo nie ? A tak mám super motiváciu v práci lebo si ani nechcem predstaviť koľko za to budú v Jablku účtovať. Asi by sa mi oplatilo rovno kúúpiť nový, ale ja môj je ešte tá stará generácia a nosím ho na behanie lebo si ho viem pripnúť na remienok na zápästie :/

Ach no uvidíme ...ale nebudem tu vyplakávať nad materiálnou vecou. Aj keď viete ...nepoteší.

Už mám rozpísané nejaké články dopredu, aby som splnila sľub ktorý som dala sama sebe. Lebo keby sme už neplnili ani sľuby, ktoré dáme sami sebe tak by sme vlastne podviedli sami seba a to sa nerobí...

Knižná prestrelka...

Začala som sa činiť a v poslednej dobe sa snažím to tu rozhýbať...som zlá, lebo tak veľmi som chcela blog a teraz hľa...ani na neho nemám čas...:/
Ale zmena sa postupne priplíži aj do tejto kapitoly môjho života.

Aby som prešla k veci...tento post bude o knihách...tie úplne milujem, sú ako súčasť mňa bez nich by to nebolo ono. Moja fantázia je už odmalička ako odtrhnutá z reťaze a poviem vám, že za to asi môžu tie papierové drogy. V určitých fázach pubertálneho obdobia som ako jeden z mála jedincov radšej sedela doma s knihou v ruke ako sa socializovala so spolusúputníkmi :D Ale nikdy mi to nevadilo ani to neľutujem...keby to bolo inak pravdepodobne by som bola teraz úplne iný človek...a to by som nechcela.

Obe knihy ktoré budem recenzovať a vrelo odporúčať som prečítala v posledných dvoch týždňoch. Najprv som začala s jednou a keď mi z Martinusu prišla druhá, z veľkou nedočkavosťou som ich vymenila...preto tá knižná prestrelka :D.

Prvou knihou bude: CHARLIEHO MALÉ TAJOMSTVÁ v originále The Perks of being a Wallflower.
Autorom je Steven Chbosky, o ktorom som pravdupovediac predtým nepočula (so sad).
Kniha má 204 strán, paperback a krásnu zelenú farbu (najnepodstatnejšia vec pri knihe :D).
O knihe som sa dozvedela až keď sa objavili správy o hereckom obsadení filmu. Ten som ani nevidela ale hneď som sa rozhodla prečítať si najprv knihu...a neľutujem.
Písaná je vo forme listov a naozaj sa číta veľmi ľahko...aj keď som na čítanie nemala náladu tak som vedela, že Charlie a jeho listy ma rozosmejú, šokujú, ukľudnia a niekedy aj rozplačú. Áno aj nejaká tá slzička vykukla aj keď kniha nie je vo svojej podstate smutná. Charlie píše listy človeku ktorého nepozná a ani čitateľ sa o ňom nič nedozvie, na obale knihy nájdeme na konci aj krátku odpoveď od tajného priateľa...
Charlie píše naozaj o všetkom o čom môže 15 ročný chlapec rozmýšľať...až máte pocit, že píše vám a, že všetko prežívate po jeho boku.
Záver knihy...nebudem nič prezrádzať, ale bol naozaj naozaj prekvapivý až nečakaný.
Určite odporúčam knihu každému, oplatí sa do nej tých pár eur (na Martinuse 10 a v Panta Rei 6). Ak nemáte čas na čítanie (z akýchkoľvek dôvodov), ale chýba vám to, tak si určite kúpte túto knihu, mne zabrala dokopy asi 3 hodiny...

Druhou v rade bude NACISTA A HOLIČ v originále Der Nazi & der Friseur od Edgara Hilsenratha.
Má 366 strán a už názov prezrádza o čom je. Druhá svetová vojna a samotný holokaust je veľmi diskutovanou témou ktorú v knihách rozoberali a komentovali už mnohí autori.
Ale garantujem vám, že takto podanú ste ju ešte nevideli, nečítali...
Aj keď je táto téma pomerne ťažká, kniha je takisto písaná celkom čitateľne a vtipne.
Paradoxom tejto knihy je priateľstvo medzi nemeckým a židovským chlapcom...ale aj tí neskôr dospejú a všetko sa zmení.
Príbeh rozpráva árijský Nemec Max Schulz, jeden z kamarátov...vyrozpráva celý svoj životný príbeh...trochu smutný, trochu veselý ale hlavne bizarný !
Aj keď by som veľmi chcela viac prezradiť nesmiem...poviem len toľko, že sa nesmiete zľaknúť témy, budete milo prekvapení tak ako ja...

A tu sú moje obľúbené citáty od Charlieho...:)

Tak snáď som niekoho inšpirovala a neunavila dlhým textom...príjemné čítanie :)

Tak alebo onak...

   Nie vždy je všetko ružové ale to hneď nemusí znamenať,  že je to čierne...vždy sa nájde zlatá stredná cesta a aj niečo dobré na zlej situácii...vždy môžme byť optimistami a zároveň pesimistami, bez pocitu viny...a stále môžme snívať a potom naďalej žiť v realite bez akejkoľvek ujmy...

   Dnes bol veľmi podnetný a inšpiratívny deň a preto:
- som sa konečne rozhýbala
- som našla stratenú prachom zapadnutú inšpiráciu
- som si uvedomila čo je pre mňa naozaj dôležité
- bola som milá
- som sa nebála oponovať
- som sa rozhodla ako by som chcela žiť
- som sa rozhodla, že nebudem už len dobrá ale najlepšia

   Je krásne keď cez deň môžte pozorovať ako sa po dlažobných kockách ponáhľajú ľudia a slnko im občas zasvieti do očí...a rozmýšľať kam asi idú a čo by chceli v živote dosiahnuť a či im vôbec zostali nejaké sny...

   Celý deň som počúvala hru na husliach, pookriala som na duši a dnes sa cítim skvelo aj keď je smútok stále niekde hlboko v mojich očiach...

   Chcela by som sa ešte raz okúpať v tyrkysovom mori, nadýchnuť sa slnkom vysušeného ale prímorského vzduchu keď večer zapadá slnko a svieti mi do očí a využiť všetky nevyužité šance...

Back to reality...

A je koniec...

Ani som si nemyslela, že mi bude tak veľmi smutno...chýba mi, že nie som každý deň s tými skvelými ľuďmi, chýba mi  to ostré nepríjemné slnko...chýbajú mi aj veci ktoré mi vadili...

Bola to taká rozprávka...stali sa veci aj zlé aj dobré a nakoniec sme v poriadku aj keď s ujmou.
Naučila som sa veľa, spoznala som veľa skvelých ľudí...bola som sklamaná, oklamaná ale aj šťastná, zaľúbená (a to som stále), smutná aj veselá, unavená aj energická...bola to celé láska...celá malta.

A moje pocity vystihuje toto...spojenie smutných slov a euforických obrazov...

Ale aj koniec môže byť niekedy začiatkom...a možno to bude krajšie a lepšie...stačí len dúfať...