Tak alebo onak...

   Nie vždy je všetko ružové ale to hneď nemusí znamenať,  že je to čierne...vždy sa nájde zlatá stredná cesta a aj niečo dobré na zlej situácii...vždy môžme byť optimistami a zároveň pesimistami, bez pocitu viny...a stále môžme snívať a potom naďalej žiť v realite bez akejkoľvek ujmy...

   Dnes bol veľmi podnetný a inšpiratívny deň a preto:
- som sa konečne rozhýbala
- som našla stratenú prachom zapadnutú inšpiráciu
- som si uvedomila čo je pre mňa naozaj dôležité
- bola som milá
- som sa nebála oponovať
- som sa rozhodla ako by som chcela žiť
- som sa rozhodla, že nebudem už len dobrá ale najlepšia

   Je krásne keď cez deň môžte pozorovať ako sa po dlažobných kockách ponáhľajú ľudia a slnko im občas zasvieti do očí...a rozmýšľať kam asi idú a čo by chceli v živote dosiahnuť a či im vôbec zostali nejaké sny...

   Celý deň som počúvala hru na husliach, pookriala som na duši a dnes sa cítim skvelo aj keď je smútok stále niekde hlboko v mojich očiach...

   Chcela by som sa ešte raz okúpať v tyrkysovom mori, nadýchnuť sa slnkom vysušeného ale prímorského vzduchu keď večer zapadá slnko a svieti mi do očí a využiť všetky nevyužité šance...

Back to reality...

A je koniec...

Ani som si nemyslela, že mi bude tak veľmi smutno...chýba mi, že nie som každý deň s tými skvelými ľuďmi, chýba mi  to ostré nepríjemné slnko...chýbajú mi aj veci ktoré mi vadili...

Bola to taká rozprávka...stali sa veci aj zlé aj dobré a nakoniec sme v poriadku aj keď s ujmou.
Naučila som sa veľa, spoznala som veľa skvelých ľudí...bola som sklamaná, oklamaná ale aj šťastná, zaľúbená (a to som stále), smutná aj veselá, unavená aj energická...bola to celé láska...celá malta.

A moje pocity vystihuje toto...spojenie smutných slov a euforických obrazov...

Ale aj koniec môže byť niekedy začiatkom...a možno to bude krajšie a lepšie...stačí len dúfať...