pondelok 13. mája 2013

Čudné veci naokolo...

Včera neskoro večer som stála na zastávke túžobne očakávajúc električku ...ale tá nechodila ja som nútene musela ďalej čakať. V ušiach mi vyhrávala pesnička od All time low - Lost in stereo a tak som si pripadala ako dievča z pesničky, "lost in stereo". Pokyvkávala som nohami a stará pani vedľa mňa sa čudne pozerala. Vôbec mi to nevadilo. Vlastne som sa cítila úplne super, bola zima ale z mojich vlasov som cítila vôňu nedávneho dažďa. Predo mnou blikali svetlá všetkých semafórov, svetelné reklamy osvetlené bilboardy nášho Námestia osloboditeľov. A stále som sa cítila skvelo. Svieži vietor mi fúkal vlasy do tváre a tak som zavrela oči a len počúvala pekný aj keď trochu prvoplánový text piesne Island in the sun od Weezer. Rozmýšľala som nad letom. Nad mojími veľkými plánmi a tešila som sa na to čo príde. Aj keď by som mala byť sklamaná lebo sme prehrali hokejový zápas s Ruskom, ktorý som sledovala, cítila som sa dobre. Spokojná sama so sebou aj keď mi bolo trochu smutno, ale táto emócia je posledných 9 mesiacov (nie nebudem mať dieťa) mojou súčasťou a tak nejak som si na ňu zvykla, šťastná, že mám všetko po čom túžim a, že som. A zrazu som si všimla, že okolo sa nazbierali ľudia a, že vyzerajú zvláštne v svetle verejného osvetlenia. Veľmi rada pozorujem ľudí, je to taká moja úchylka, všímam si všetky nepodstatné detaily a potom rozmýšľam ako asi žijú, čo robia, aká je ich rodina a odkiaľ kam smerujú. Prišla električka, nastúpila som našla si miesto a moju cestu domov sprevádzal alkoholový pach starého muža za mnou. Bolo mi ho ľúto, vlastne ani neviem prečo. A znova som sa započúvala do hudby a chcela som dance with somebody (mando diao) a presne som vedela s kým. A prišla moja vytúžená cieľová rovinka a potom som sa už len náhlila mlákami odrážajúcimi nočnú oblohu celé tri minúty až ku bráne môjho vežiaka. Dnu bola tma a ticho a tak som si pri čakaní na výťah paranoidne prestavovala všetky možné hororové scény a srdce mi búchalo. A keď som si doma konečne ľahla do svojej teplej postele, usmiala som sa nad všetkými tými čudnými vecami v mojej hlave a naokolo...

1 komentár: